Reverzná osmóza

NATURÁLNA OSMÓZA

Z polopriepustných osmotických blán sú zložené steny buniek u ľudí a zvierat, takéto blany sa nachádzajú v našich črevách, v koreňoch rastlín a na mnohých iných miestach biologického života. Ale chceli by sme sa dozvedať, na čo sú takéto blany určené. Ukazuje sa, že keď osmotická blana rozdelí dva rôzne koncentrované vodné roztoky, pôsobením javu zvaného naturálna osmóza sa tieto koncentrácie zrovnajú tým, že sa tieto roztoky vzájomne zmiešajú, čo je atypické pre iné fyzikálne javy. Prečo je to atypické? Chceli by sme na tomto mieste zdôrazniť, že väčšina chemických zlúčenín, ktoré sú rozpustné vo vode, sú oveľa väčšie ako molekula H₂O. Molekula vody je zložená z dvoch atómov vodíku a jedného atómu kyslíku, kde vodík je najmenším atómom v prírode a kyslík je o málo väčší. Preto je vždy menší od prvkov a zlúčenín v nej rozpustených. Znamená to, že zlúčeniny rozpustené vo vode majú menšiu možnost dostať sa cez blanu a molekuly vody cez ňu ľahko prenikajú. V prípade rozdelenia osmotickou blanou dvoch identicky koncentrovaných roztokov sa vyskytnú vhodné sily (osmotický tlak), ktoré spôsobujú prietok vody z roztoku menej koncentrovaného (čistá voda) do hustého roztoku (znečistená voda).

Výskyt naturálnej osmózy v prírode bol zistený pred viac ako 200 rokmi. Dlho sa skúšalo vytvoriť osmotickú blanu. Prvé membrány, vyrábané z celulózových materiálov (technický symbol CTA), boli netrvalé a až objavom polyamidových membrán (technický symbol TFC) v roku 1952 došlo k revolúcii v oblasti čistenia vody metódou reverznej osmózy.